Sú dve varianty ako sa pozerať na tmu.
Ako ľudia máme tendenciu obávať sa tmy, pretože je to strach z toho, čo môže prísť. Či nás niekto nevyľaká, neokradne, neublíži nám. Dokonca aj malé deti sa obávajú tmy a spia pri zažatom svetle. Majú strach. Ľudia žijúci v duchovnej tme majú strach z nových vecí. Boja sa zlyhania, boja sa novej rany, novej skúsenosti. Cítia sa vyprahnuto a túžia nájsť to svetlo, no každým krokom upadajú do hlbšej tmy.
Ľudia s fyzickým poškodením zraku, žijú v tme pozemskej. Nevidia krásy farieb, nevidia ľudský úsmev, nevidia oči matky a nevidia ani ich fyzickú podobu. Avšak, cítia každý úsmev, cítia tóny zvučnej piesne, ktorá ich sprevádza ich životom. Nevidia, no cítia. Čo je lepšie?
Ľudia s fyzickým poškodením zraku, žijú v tme pozemskej. Nevidia krásy farieb, nevidia ľudský úsmev, nevidia oči matky a nevidia ani ich fyzickú podobu. Avšak, cítia každý úsmev, cítia tóny zvučnej piesne, ktorá ich sprevádza ich životom. Nevidia, no cítia. Čo je lepšie?
Druhou variantou je pozitívny pohľad. Ja osobne v tme zažívam viac svetla ako cez deň, pretože viem ďakovať.
Dokonca aj mesačný svit je pre mňa svetlom v tej najtemnejšej tme. Duchovnou prázdnotou a tmou som si prešla už dávno a som vďačná za každý deň, ktorý je sprevádzaný svetlom nádeje a pokory, pretože ak si človek prejde tým najhorším uvedomí si, čo je to radosť zo života, láska voči iným a aj plamienok sviečky berie ako obrovskú výhru. A to sú všetky tie krásy života. Uvedomiť si hodnotu vecí, zabudnúť na tmu, prijať svetlo do svojho života a kráčať ním ruka v ruke...
Človek ma odjakživa na výber. V náboženstve sú symbolom známi Adam a Eva, (samozrejme nič také sa nestalo, no náboženstvo nám ukazuje rozmernejšie príklady a symboly) ktorý mali na výber medzi dobrom a zlom. Uhryznúť si zo stromu poznania alebo ostať poslušní. Vybrali si.
Aj my máme na výber. Už stáročia máme na výber. Vybrať si negatívny či pozitívny pohľad na tmu je len a len na nás. Buď v nej budeme nachádzať krásy alebo sa budeme trápiť nad jej temnou stránkou. . .
Snáď sa vám článok páčil a opäť sa budete tešiť na nový článok.
Krásny zvyšok dňa. :)
Krásny zvyšok dňa. :)


Comments
Hm, je fajn umět se na všechno dívat pozitivně, i na tmu. Ale pravda je, že jak jsem se jako malá tmy vůbec nebála (tedy pokud jsem zrovna ten večer nesledovala tajně horory
), teď mi začíná být šíleně nepříjemná. Ne že bych se jí vyloženě bála, ale mám to s tmou asi jako s pavoukama: vždy mě potěší, když s tím nemusím přijít do styku
A nejsem si úplně jistá, jestli tady jde o volbu ... prostě je to o pocitu. Taky jsem si nevybrala, že se mi budou pavouci hnusit, jako jsem si nevybrala, že budu mít špatný pocit ze tmy.
Šíleně se mi třeba líbí chodit v noci po osvětleném velkoměstě, to je jedna z mých oblíbených činností, ale jakmile se dostanu někam, kde ty lampy nesvítí, je zle.
Přišlo mi docela vtipné, jak jsi psala o Adamovi a Evě a hned jsi dodala "samozřejmě se nic takového nestalo".
Áno, súhlasím je to pocit.. ale ja som sa sústredila na tú duchovnú tmu.
Ale ďakujem za vyjadrenie.. :)
- nechcela som, aby to vyznelo vtipne, ale vyšlo.
[1]:
Velmi zajímavý článek :)
Tyhle články se mi velmi líbí :)
Já osobně mám tmu ráda, ale někdy to má své stinné stránky :)
Myslím, že většina lidí nemá strach ze tmy jako takové, ale z toho, co se může skrývat v ní. A já jsem na tom bohužel stejně
Ale přesto miluju tiché večery, kdy mě už opustily všechny povinnosti a můžu si jen tak ležet v posteli se svou oblíbenou knihou či nějakým dobrým filmem
Jinak máš strašně roztomilý design blogu, chválím
Já tmu nemusím, ale chápu že pro někoho je důležitá
Nádherně napsané, ten začátek mi připadal (nejdřív) jako by to nebylo psané o tmě, ale o smrti...
Já se tady musím zase jen blbě usmívat... je neskutečné, jak takové mladé děvče může psát takové články, které by posadily na zadek leckterého dospělého, o mnoho let staršího
Máš to v hlavě velice dobře uspořádané...
Skvělé, já nemám slov. Umíš to tak hezky podat, že si tolik přeju, abych začala žít líp a jinak... i když se snažím, vím, že se snažím málo a málo pro to i dělám... přitom pracovat na sobě, vidět to pozitivní i ve tmě není zase tak těžké, ale přináší to daleko víc spokojenosti...
Každý máme volbu, tu volbu otevíráme každým dnem, kdy se probudíme... všechno je to jen na nás a o nás... čím budeme, jak budeme žít a pro co budeme žít... jestli pro strach ze tmy a z toho co se nám v ní stane, nebo pro nádherné jasné světlo prostupující i tou největší temnotou,...
Krásný článek ♥