
o príbehu:
Tento príbeh je o mladej dievčine Júlii Hanzelovej. Sedemnásť ročné dievča, ktoré dospieva a chce preraziť vo svete. Nechce živoriť ani sa brodiť životom. Jej mama Mária Hanzelová, musí tvrdo pracovať, aby ich uživila. Príbeh, ktorý ľuďom ukáže ako sa dá zmeniť myslenie, ak to naozaj chceme.
Tento príbeh je o mladej dievčine Júlii Hanzelovej. Sedemnásť ročné dievča, ktoré dospieva a chce preraziť vo svete. Nechce živoriť ani sa brodiť životom. Jej mama Mária Hanzelová, musí tvrdo pracovať, aby ich uživila. Príbeh, ktorý ľuďom ukáže ako sa dá zmeniť myslenie, ak to naozaj chceme.
Vyjadrenie autorky:
Tento príbeh som začala písať úplne spontánne a nečakala som, že ma jeho písanie tak uchváti. Tento príbeh je sčasti o mne. Hlavne ten začiatok druháčky na strednej škole, nevydarené známky a strach z budúcnosti, vzťah s mamou a vzťahy s kamarátmi. Veľa čerpávam zo svojho života, preto sa mi to píše asi tak jednoducho.
Pevne verím, že sa vám príbeh bude páčiť.
Pevne verím, že sa vám príbeh bude páčiť.
1
-
Júlia už ako dieťa vždy uvažovala, aké to bude, keď dospeje. Keď bude veľká, úspešná a milovaná. Nikdy si nemyslela, že to bude až tak perfektné!
,,Uč sa! Keď chceš niečo zanechať na tomto svete! Makaj na svojich snoch a cieľoch!" plakala mama a mladá Júlia s ňou. Nevychádzalo jej to. Učila sa na trojky, aj keď sedela na zadku doma. Nepoznala spoločenský život. Nevedela, aké to je chodiť piatky na diskotéky, baliť chalanov a už vôbec nevedela ako chutí alkohol či cigarety. Bola druháčka na strednej škole a prichádzal čas, kedy sa musela rozhodovať na akú vysokú školu pôjde.
Každý deň si vyhradila hodinku času za internetom a prechádzala rôzne školy. Tie slovenské aj tie české.
Na medicínu si príliš hlúpa!
Informatika? Veď čísla sú pre teba hotová nočná mora!
Právo? Nevieš si zapamätať ani číslo svojej matky!
Hlas. Vnútorný hlas. Odporný neprajný vnútorný hlas. Ten ju sprevádzal vždy keď šla roztrasená do školy. Vždy keď zo školy vychádzala. Bol s ňou stále. Ako jej vlastný tieň. Často po nociach plakala. Cítila sa ako hromada biologického odpadu. Nebola na nič užitočná, nevedela nič poriadne spraviť, cítila sa hlúpo a osamelo. Nemala ani len kamarátov, ktorí by ju podržali, povzbudili ju.
8. október 2008
20:38
20:38
Milý denníček,
Čo mám robiť? Škola je samé peklo. Nestíham, nevládzem, bojím sa. Schudla som už päť kíl. Ledva ma vidno. Nechcem si ubližovať. Psychicky ani fyzický. Píšem bolesť na papier, ale ako sa mi dostane odpovede? Bojím sa, bojím sa budúcnosti. Bojím sa všetkého čo príde. Nechcem ostať napospas osudu. Bože daj, aby som bola úspešná! Prosím...
Po poslednej bodke v Júliinom denníku dopadli už len kvapky jej sĺz, ktoré zmáčali doposiaľ každú jej zapísanú stranu.
Bojovala o lepší život. Žila len s mamou, ktorá tvrdo pracovala, aby sa vôbec uživili. Jej mama si uvedomovala, že v škole nehviezdila a bola na tom rovnako ako Júlia, ale práve preto tak tlačila na svoju jedinú dcéru. Nechcela, aby dopadla ako ona. Bála sa, že bude robiť rovnaké chyby. Bála sa, že sa zle zamiluje ako ona a kvôli nevydarenej láske bude živoriť a bojovať o prežitie. Nechcela to. Túžila, aby jej dcéra, jej Júlia, bola úspešná, šťastná a milovaná. Ale ako staršia žena vedela, že za úspechom si treba vytrvalo ísť. Úspech sám nepríde. Áno, niekto si tou cestou prejde rovno ako šíp, niekto má tu cestu kľukatú - ale podstatné je len to, že do toho cieľa dorazí. A preto musí Júlia bojovať o svoje šťastie.
Bojovala o lepší život. Žila len s mamou, ktorá tvrdo pracovala, aby sa vôbec uživili. Jej mama si uvedomovala, že v škole nehviezdila a bola na tom rovnako ako Júlia, ale práve preto tak tlačila na svoju jedinú dcéru. Nechcela, aby dopadla ako ona. Bála sa, že bude robiť rovnaké chyby. Bála sa, že sa zle zamiluje ako ona a kvôli nevydarenej láske bude živoriť a bojovať o prežitie. Nechcela to. Túžila, aby jej dcéra, jej Júlia, bola úspešná, šťastná a milovaná. Ale ako staršia žena vedela, že za úspechom si treba vytrvalo ísť. Úspech sám nepríde. Áno, niekto si tou cestou prejde rovno ako šíp, niekto má tu cestu kľukatú - ale podstatné je len to, že do toho cieľa dorazí. A preto musí Júlia bojovať o svoje šťastie.
No, skúsim písať príbehy ako v minulosti. Snáď sa vám to bude páčiť.
Krásny zvyšok dňa. ♥


Comments
Začala jsi opravdu zajímavě :) Už se těším, až se na blogu objeví další části :)
No tak to je bezva, jsem moc ráda, že jsi začala takhle něco psát, těším se na pokračování. Zatím mě to hodně zaujalo, četlo se mi to lehce a hlavně rychle
Baví mě to, takže jsem hodně zvědavá, jak se příběh bude rozvíjet dál a co všechno Júlie zažije
Určitě pokračuj!
Přijde mi osobnostně sympatická, něčím mi je i blízká a myslím, že se máme na co těšit ♥
PS: Krásný nový vzhled blogu! Příjemný, povedl se ^_^
páni, to zní zajímavě. těším se na další část.
Moc dobrá povídka, strašně dobře píšeš. Jsem zvědavá, jak se bude příběh vyvíjet, už se těším na další kapitolu.
Je to psané moc hezky a zajímavě. Bude pokračování? :) Já se známkami kromě matiky na střední nijak nebojovala, ale přesto jsem měla o svou budoucnost obavy. Celou dobu jsem mířila na medicínu, ale asi rok před maturitou mi došlo, že o to vlastně ani tolik nestojím, že mě nebaví se učit a nevím, co chci. Tápala jsem a všechny jistoty byly fuč. Úplně živě jsem si to zase představila při čtení tvého příběhu.
Moc se těším na další část
BTW tvůj nový dessign mi hrozně připomíná můj styl 
Vypadá to úžasně! ♥ Těším se na další části.