2
-
"Mamka? Ako bolo v práci?" opýtala sa jedno popoludnie Júlia svojej matky Márie. Tá si len oprela hlavu o ruky a povzdychla si. Júlia vedela, že ďalej sa nesmie vypytovať. Vedela, že mama si potrebuje oddýchnuť a zabudnúť na to, že ruky má úplne odreté a hlavu ťažkú a unavenú. Júlia milovala svoju matku, aj keď k nej bola občas príliš prísna a nedostupná. Vedela, že to robí pre jej šťastie. Mária jej nikdy nepovedala do očí ako ju ľúbi, ani ju neobjala - obe sa však milovali.
Júlia sa v to dopoludnie išla prejsť. Zobrala so sebou ušetrené peniaze a vybrala sa do ulíc. Prechádzala sa pomedzi domy, obzerala šťastné rodiny a obdivovala mužov a ženy, ktorí boli vkusne a draho oblečení. Kiežby, pomyslela si.
Zašla do jedného kníhkupectva na rohu ulice. Milovala knihy, doma však nemala ani jednu, nemohla si dovoliť kupovať ich. Požičiavala si ich z knižnice alebo od jej spolužiačky Natálie. Dnes ju kroky viedli práve tam.
"Dobrý deň," pozdravila sa zdvorilo a zatvorila za sebou dvere.
"Dobrý deň, slečna. Ako Vám pomôžem?" usmial sa na ňu mladý chlapík. Mohol mať tesne po tridsiatke a bolo vidno, že tento štýl života (knihy a čaj) ho robia šťastným.
"Hľadám niečo, čo mi pomôže. Viete, duchovne. Čo ma zdvihne na nohy," pozrel sa do zeme a pousmiala sa. Mala len sedemnásť rokov a potrebovala niečo "čo ju zdvihne na nohy". Ani nevedela, či sa cíti trápne alebo vyspelo.
"Narazili ste na toho správneho," zasmial sa a vybral z police knihu Osho - Osud, sloboda a duša. Aký je zmysel života? - "môj obľúbený."
"Osho?"
"Osho bol duchovný učiteľ, mystik a guru. Pochádzal z Indie. Jeho knihy sú podané rôznymi vtipmi, príbehmi a sú stručné a jasné. Dotknú sa Vašej duše. Bol to naozaj jedinečný a múdry človek."
Júlia na neho pozerala s nemým úžasom. Nikoho nepočula takto rozprávať. Vyzeral a znel veľmi múdro. Z oči mu vyžarovalo čisté dobro.
"Koľko ma bude stáť?"
"Osem eur."
"Ach. Mám len sedem. Tak nevadí, ďakujem Vám."
"Počkajte, ja to euro doplatím. Vezmite si ju. Nech Vám dá do života to, čo potrebujete. Nech Vám pomôže na Vašej ceste. Keď Vám zmení život, splatíte mi to euro," žmurkol na ňu a ona pochopila, že toto je zatiaľ najúžasnejší a najľudskejší človek akého spoznala.
"Ďakujem Vám!" celá šťastná sa mu mala chuť hodiť okolo krku, ale zdravý rozum ju zastavil.
Zašla do jedného kníhkupectva na rohu ulice. Milovala knihy, doma však nemala ani jednu, nemohla si dovoliť kupovať ich. Požičiavala si ich z knižnice alebo od jej spolužiačky Natálie. Dnes ju kroky viedli práve tam.
"Dobrý deň," pozdravila sa zdvorilo a zatvorila za sebou dvere.
"Dobrý deň, slečna. Ako Vám pomôžem?" usmial sa na ňu mladý chlapík. Mohol mať tesne po tridsiatke a bolo vidno, že tento štýl života (knihy a čaj) ho robia šťastným.
"Hľadám niečo, čo mi pomôže. Viete, duchovne. Čo ma zdvihne na nohy," pozrel sa do zeme a pousmiala sa. Mala len sedemnásť rokov a potrebovala niečo "čo ju zdvihne na nohy". Ani nevedela, či sa cíti trápne alebo vyspelo.
"Narazili ste na toho správneho," zasmial sa a vybral z police knihu Osho - Osud, sloboda a duša. Aký je zmysel života? - "môj obľúbený."
"Osho?"
"Osho bol duchovný učiteľ, mystik a guru. Pochádzal z Indie. Jeho knihy sú podané rôznymi vtipmi, príbehmi a sú stručné a jasné. Dotknú sa Vašej duše. Bol to naozaj jedinečný a múdry človek."
Júlia na neho pozerala s nemým úžasom. Nikoho nepočula takto rozprávať. Vyzeral a znel veľmi múdro. Z oči mu vyžarovalo čisté dobro.
"Koľko ma bude stáť?"
"Osem eur."
"Ach. Mám len sedem. Tak nevadí, ďakujem Vám."
"Počkajte, ja to euro doplatím. Vezmite si ju. Nech Vám dá do života to, čo potrebujete. Nech Vám pomôže na Vašej ceste. Keď Vám zmení život, splatíte mi to euro," žmurkol na ňu a ona pochopila, že toto je zatiaľ najúžasnejší a najľudskejší človek akého spoznala.
"Ďakujem Vám!" celá šťastná sa mu mala chuť hodiť okolo krku, ale zdravý rozum ju zastavil.
Kráčala domov. Skoro utekala. Chcela nazrieť do tej jedinečnej knihy. Chcela cítiť jej vôňu. Prišla domov, bundu zavesila na háčik a topánky uložila do botníka. Mária si užívala horúci kúpeľ, zatiaľ čo Júlia sa zavrela do svojej izby, sadla si na zem, oprela sa o posteľ a začala čítať.
9. október 2008
22:58
22:58
Milý denníček,
dnes som stretla tak dobrého človeka. Jeho slová sa mi zaryli do pamäti ako tetovanie na kožu. Jeho láskavý pohľad, ľudský prístup. Nachvíľu som sa cítila ako keby som doma a rozprávam sa s otcom. Predal mi knihu, doplatil za mňa chýbajúce euro, len aby som sa mohla ponoriť do písmen tak úžasných a hlbokých. Vďaka Ti Bože za dobrých ľudí. Kiežby ich bolo viac.
A tak mala Júlia ďalší deň za sebou. O trochu šťastnejší ako doposiaľ. Avšak, ráno ju čaká škola, nesmie sa príliš nadchnúť nad knihou. Musí sa učiť. Musí byť dobrá. Výborná! Musí dosahovať výsledky, potešiť mamu a uspokojiť seba. Áno, to musí spraviť.



Comments
Já chci další a další pokračování, chci vědět, jak se bude dál vyvíjet postava Júlie... fandím ji a už teď jsem si ji oblíbila, stejně jako tvůj styl psaní... čtu na jeden nádech...
Chytilo mě to za srdce, i ta "scéna" v knihkupectví... věřím, že takoví lidé jako ten pán ještě nevymřeli a že jsou...
Děkuju za tebe a za to, jak píšeš, co nám píšeš a co tady dáváš ♥.