close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Kým som bola a kým už nikdy nechcem byť

29. july 2016 at 0:01 | Brunet. |  kúsok mňa

Dlho som sa pripravovala napísať tento článok. V sprche, v noci, rano, pri ranajkach, pri sviečkach, pri meditácií - som rozmýšaľala ako a kedy by bol vhodný čas napísať tento článok. Stále neviem, aký mu dám názov, aký bude dlhý, aké ohlasy naň budú, ale napíšem vám ho.
Kým som bola a kým už nikdy nechcem byť.
Mohli ste si všimnúť, že na mojom blogu je rubrika "motivácia". Pravdou však je, že pred pár rokmi som tú motiváciu potrebovala ja. Tento blog bol niekedy jedno tmavé miesto, kde som si vylievala všetko, čo som zažila doma, v škole, vonku... Čitateľov som mala nespočetne množstvo, ale niekedy to bolo so mnou tak zlé, že som prerušila kontakt s týmto blogom a tak som stratila skvelých čitateľov.
Chcem vám napísať príbeh o tom, čo sa mi dialo a prečo mám teraz pocit, že tento blog sa musel zmeniť na svetlé miesto, ktoré bude motivovať ľudí.




•••

Moji rodičia sa rozviedli, keď som mala štyri roky. Pamätám si to, všetko. Môj otec bol tyran, alkoholik, sebec, egoista, hulvát a bezcharakterný človek. Nenávidela som ho, stále viac a viac. Jedného dňa mi mama povedala: "Keby ma neznásilnil, nemáš brata." Tu sa obyčajná nenávisť stala nekonečnou. To, že sme s mamou schytali facky a kopance, bolo pre mňa zrazu len malé zrnko. Znásilnenie sa mu nedalo odpustiť.
Ako jedenásť ročná som sa prechádzala dedinkou u babky. On síce žije v Anglicku, ale je rodák z tejto dediny. Ako som sa prechádzala, tak ma zastavil a začal ma nechutne hladkať, pusinkovať, objímať a obchytkávať. Chytil ma za ruku a ťahal ma k nemu domov. Snažila som sa mu vytrhnúť, ale jedna facka od neho ma uzemnila.
Znásilnil ma.
Tu začína príbeh o tom, ako som nenávidela celý svet, seba, ľudí a v prvom rade mužov. Depresie, úzkosť, plač a nenávisť sa so mnou ťahala do trinástich rokov, kde som prvýkrát siahla po žiletke. Vtedy som čítala množstvo blogov o tom, aké uvoľnenie v danú chvíľu príde, ako sa vám celé telo uvoľní a budete mať pocit, že lietate.
Netušila som, že prvýkrát to bude také nepríjemné. Urobila som asi najdlhšiu čiaru, akú som mohla spraviť. Nepríjemne to štípalo, nemohla som zastaviť krvácanie a miesto "slastných" pocitov, som plakala v sprche ešte väčšmi.
Lenže chuť vyskúšať to prichádzala stále viac a viac. Robila som menšie, no hlboké ťahy žiletkou. Bola zima a ľahko sa to dalo skryť. Mama s mojím adoptívnym otcom (jeho spomínam v článkoch, či už tá Praha alebo Amerika) moje správanie priraďovali ku krutej puberte a mamine reči "odvediem ťa na psychiatriu" boli naozaj len reči. No ja som na tú psychiatriu ozaj chcela ísť.
Strach a úzkosť boli moje najlepšie kamarátky. Boli so mnou vždy a všade. Sebapoškodzovaním som si prešla aj ja. Ubližovala som si celé dva roky. Žiletky som menila za alkohol a cigarety.
NEDOVOĽTE, ABY VÁM TO DOVOLIL TEN TEMNÝ HLAS VO VAŠOM VNÚTRI!


•••

A teraz asi to najväčšie priznanie, ktoré nikto nikto nevie... Zablokovali sa mi asi časti mozgu, ale odtoho času znásilnenia, ma priťahujú starší muži. Akoby som to nazvala. Po tridsiatke. Možno aj štyridsiatke. Keď okolo mňa prejde starší chlap (s dominantnou tvárou, vysokou postavou, pevnými rukami, chcem aby sa ma dotýkal). Je to niekedy nepríjemné si to pripustiť, ale toto je tiež časť mňa. Musím ju prijať.
Najhoršie na tom je, že v 14 rokoch, keď sa tieto znaky začali najviac prejavovať, som šla na pokec (zaostala sociálna sieť vytvorená slovákmi, ktorá frčala pred 545221 rokmi) a klamala som o svojom veku. Chcela som, aby mi písali starší chlapi, vzrušovalo ma, keď písali o tom, ako by mali so mnou sex, čo by so mnou robili a ja som si to všetko predstavovala a chcela to zažiť. Stále to chcem zažiť.
Mám množstvo takýchto tajomstiev v sebe. Vyrovnala som sa s nimi, ale nie som pripravená to niekomu povedať.


Veľmi som sa rozcítila pri tomto článku. Plačem, utieram slzy a zaroveň ďakujem za tieto skúsenosti. Možno by som nikdy nebola takáto, keby nezažijem toto všetko. Možno by som sa nepostavila čelom k svojim problémom a skrývala sa poza kríky. Som introvert, stále ním som, ale snažím sa každému pomôcť.
Hovorí sa, že človek nechápe toho druhého, pokiaľ to sám nezažije. A je to pravda.

•••

Všetkým, čo si ubližujú prajem veľa síl, trpezlivosti, ochoty zmeniť sa.
Tým, čo si tým prešli, gratulujem a teším sa s nimi, že už je to len súčasť ich života a zároveň minulosť.
A ak sú tú aj ľudia, ktorých to možno čaká - bojujte s tým hlasom vo vašom vnútri ak vás bude viesť na zlé.
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a som tu?

KLIK

Comments

1 Kix*♥ | Web | 29. july 2016 at 5:23 | React

Tento článek mi upřímně opravdu vyrazil dech. Je to asi tím, že jsme spřátelné tak krátce a já tvůj blog dopodrobna a v minulosti neznala... Popravdě jsem si myslela a udělala jsi na mě ze začátku dojem takový, že jsi cílevědomá, úspěšná mladá slečna, která si jde za svým... ale vůbec jsem netušila, co se předtím stalo, co se ti v životě přihodilo a čím vším sis musela projít... smekám. Smekám za to, že jsi měla sílu vstát a přestat si ubližovat... smekám za to, že i když jsi zažila to, co jsi zažila, neztratila si sílu bojovat. Neztratila si víru v život...
Strašně mě mrzí a je to až děsivé, čím vším sis prošla... ať už otec, který se zachoval a choval takto k tvé mamce, nebo pak samotné znásilnění... sebepoškozování... je to až děsivé...
Ale jsem strašně ráda, že to světlo na konci tunelu bylo a že jsi ho našla... že jsi našla to odhodlání vymanit se z bludného kruhu... ne každý to dokáže. Vstát, jít, žít a bojovat se vším...
Co se týká starších mužů, je to asi "daň" za to, co se ti stalo, určitě to bude mít počátek skrze to znásilnění... musím se přiznat, že i mě přitahují starší muži (nebo spíš lákají) ale to se asi nedá srovnávat... asi to nemám až tak jako ty... a je to jiná situace... ale nemyslím si, že by to bylo vyloženě nějaké zvěrstvo nebo katastrofa :-) To rozhodně ne. Každý má právo výběru... jen hlavní je to, aby jsi byla šťastná a aby ti bylo DOBŘE. To je to nejdůležitější... Protože si to ZASLOUŽÍŠ...

2 ┼Lady de Vampire Victoria┼ | Web | 29. july 2016 at 12:12 | React

To znám

3 Simix | Web | 29. july 2016 at 15:36 | React

~Čaué~
Znásilnění musí být hrozná věc :(
Mě naštěstí nikdo neznásilnil... nebo to tak možná jen neberu.
Zažila jsem si své doma, když se rodiče rozvedli, protože se s mamkou svezlo... babička a děda mě a bráchu od ní kvůli tomu odvedli. Nakonec pomohli.. nebo "pomohli" i ji a skončila v blázinci z kterého je už venku. ... ... také jsem se jeden čas sebepoškozovala, ale už bych to snad nikdy neudělala.

4 Angel. | Web | 29. july 2016 at 17:34 | React

to je hrozný. chlapi jsou hrozný, třeba můj otec se taky neumí chovat, prohrával peníze na automatech a v loteriích  a neumí se ještě po 12 letech chovat, jako "táta". nesnáším ho. ale ještě horší je když tě znásilní - což můj otec sice nedělal, ale mrzí mě to. je hrozný čím sis musela projít. :((

5 Mad Hatter | Email | Web | 30. july 2016 at 8:39 | React

Velmi silný článek.

6 Susane S. | Web | 30. july 2016 at 13:47 | React

Jsem tu poprvé a hned jak jsem sem přišla klikla jsem na tento článek. Jsem ráda, že jsem tak udělala. Vyvolalo to ve mě spoustu nostalgie a špatných vzpomínek.
Ale povím ti jedno, jsi opravdu silná osoba a máš můj velký obdiv.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama