Odjakživa nás učili. Vyber si zmrzlinu, vyber si farbu, vyber si kamarátov. Odmalička si vyberáme, vyberáme si medzi dobrom a zlom, medzi šťastím a nešťastím, medzi životom a smrťou.
Ustavične si vyberáme, vlastnú cestu, po ktorej chceme kráčať, či už naše vysnené zamestanie. Čo ale ak nemáme na výber. Čo ak nemáme z čoho vybrať, čo potom?
Je na to možno veľa, možno málo odpovedí, každý sa na to pozerá svojimi očami, očami ktoré vidia svoju budúcnosť možno veselú iný ju vidia ako chumáč tmavých čiar, ktoré im nedovolia dovidieť ani na končeky prstov..
Je na to možno veľa, možno málo odpovedí, každý sa na to pozerá svojimi očami, očami ktoré vidia svoju budúcnosť možno veselú iný ju vidia ako chumáč tmavých čiar, ktoré im nedovolia dovidieť ani na končeky prstov..
Vyberáme si.
Nevyberáme.
Nevieme si vybrať.
Nemáme z čoho.
Nevyberáme.
Nevieme si vybrať.
Nemáme z čoho.
Niekto si vyberie, že bude (ako ja) fajčiar sťa Charlie a továreň na čokoládu. Vybrala som si to, nič s tým nespravím, bolo to moje rozhodnutie - moje rozhodnutie.

