close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

sala samobójców

11. february 2015 at 16:24 | Brunet. |  Diary

Dnes, keď som si uvedomila, že sa nemôžem hýbať, pretože potom neviem nabrať dych, bez kyslíka ma potom boli hlava a je mi dosť naprd, ak to mám takto povedať, tak som si z tohto dôvodu pustila film, ktorý som už dlho chcela vidieť. Miestnosť samovrahov - nikdy pri nijakom filme som nemala také zimomriavky..
Cítila som ľudskú bolesť a cítila som, že aj keď to bol len film, cítila som, že na svete sú ľudia ako ja a keby som ich poznala, možno by mi pomohli...
Pred niekoľkými rokmi som mala depresiu, kamarát dostal rakovinu, mama s otcom sa hádali, biologický foter ma prenasledoval a dával pozor na každý krok, ktorý som urobila. Cítila som sa úplne samo, kamarátov som nemala, teda mala, ale nerozumeli tomu, ako sa cítim. Bola som hlúpa psychopatka, ktorá si neváži život.. Matka ma chcela zavrieť na psychiatriu. Mala som asi taký istý problém ako Dominik Santorski vo filme Sala samobójców. Uzavrela som sa do seba a utiekala som sa k inetrnetu a vyhľadávala tam ľudí, ktorý by mi rozumeli a pomáhali mi.. Našla som - bol tam ON, vravel mi aká som úžasná a zvládnem veľa vecí, som najsilnejšia osoba na svete a podobné bludy, ktorým som verila. Verila som im v takej veľkej miere, že som si ich pripustila k telu a opakovala si dookola, že je to pravda a ja som úžasna.. ale nebola som, ani on si to nemyslel, bola som pre neho len ďalšia hračka na hranie. Líškal ma naivnými slovami.. nezamilovala som sa do neho, nie.. ale stala som sa na ňom závislá, na jeho slovách, činoch, na to kým bol, keď sme si spolu písali nekonečne hodiny..
Nebola som to ja, vedela som, že som to nebola ja, ale nechcela som si pripustiť, že by som bola niekym iným, nechcela som a nemohla som. Túžila som ostať tým, kým som bola v spoločnosti jeho. Vtedy to všetko začalo. Začala som nosiť čiernu každý deň, v škole som sa prestala baviť s ľuďmi, bola som vystavená mnohým narážkam, výsmechom (to je aj doteraz), ktoré mi nedali možnosť uvidieť svet inač ako cez slzy. Aj toto píšem cez slzy, pretože spomínam na to všetko s takou bolesťou a strachom, že sa to jedného dňa vráti a ja tomu neutečiem ako predtým /aj keď som utiekla len z časti/.
Môj svet je môj. Uzavretý, kde málo kedy pustím niekoho, bojím sa, že ho zničí,naruší,poškodí. Nesmiem dovoliť, aby mi niekto ublížil, nesmiem...
 

1 person judged this article.

Comments

1 Džejní | Web | 11. february 2015 at 20:52 | React

ten film som videla uz davnejsie ako aj velku kopu podobnych filmov, na ktorych som bola isty cas zavisla. tiez som chcela vidiet, ze niekto preziva nieco podobne ako ja a chcela som sa dozvediet, ako s tym bojuje. nikdy som neutiekala na internet, pretoze aj tam som v realnom case, teda pri chatovani prilis hanbliva. cierna nikdy nebola moja farba, aspon navonok a z dialky som sa snazila neposobit depresivne aj ked viem, ze mi to velmi neslo.
nikdy som nechapala ako je niekto schopny najst svoju spriaznenu dusu na internete, mne sa to rozhodne nepodarilo, ale lajkla som vela krasne depresivnych obrazkov a precitala si celkom dost pribehov ludi v snahe pochopit samu seba. zavisla som sa nestala na cloveku, ale na veci.
uzatvarat sa sama do seba nie je spravne, ale ked uz clovek zazije privela bolesti je to akesi prirodzene.

2 pauliajan | Web | 11. february 2015 at 23:00 | React

cítím se podobně. Sice ne tak, ale podobně, můj okruh kamárádů se patrně zvětšil a mě to vadí. Nevím proč, ale radši bych byla sama, než v okruhu lidí, kterým nevěřím tak moc jako plakátům, které visí na zdech v mém pokoji.

3 Elis | Web | 12. february 2015 at 15:33 | React

Ten film neznám, ale dovedu se vcítit do tvých pocitů, podle toho jak si je popsala... proč si myslíš, že nejsi úžasná, umíš toho tolik, krásně píšeš, máš cit, jsi vnímavá a umíš spoustu jiných věcí, jsi prostě jedinečná... musíš se umět sama ocenit a vážit si sebe, zvednout své sebevědomí a nečekat to od ostatních, lidé málokdy druhého ocení a jsou i takový, kteří toho kdo je výjimečný se snaží srazit k zemi, proto musíš znát sama svou cenu... nezavírej se doma před lidmi z obav, že ti ublíží, máš právo užívat si života, chodit ven a radovat se, lidé ti mohou ublížit jen tenkrát když to dovolíš, nemůžeš jim sice zabránit říkat hloupé řeči, nebo se posměšně dívat, ale je na tobě si z toho nic nedělat, nevnímat to a nenechat si zranit duši... musíš vědět, že jsi skvělá a proto ti hloupý a neschopní se k tobě tak chovají, protože vnímají tvou výjimečnost a závist jim nedá klidu, musíš být nad lidskou hloupost povznesena a nepouštět si ji do života a kvůli nim se nenechat okrádat o všechno krásné co můžeš prožít, klíč ke svému uzdravení a k otevření dveří do života držíš ve své ruce, jen ty si sama můžeš nejvíce pomoci... prožila si špatné věci, ale je to jen jedno období, jen krátký úsek života, přežila si to a to je hlavní, "co nás nezabije, to nás posílí"...

4 Ginny . | Web | 12. february 2015 at 15:52 | React

- Páni , tak na ten film se co nejdřív podívám :O
- Ty pocity , kdy člověk utíká od reálnýho života k internetu a snaží si vytvořit svůj vlastní svět skrz obrazovku , moc dobře znám .
Postupně se z toho ale stává závislost a člověk se ocitá v zamotanym kruhu , ze kterýho se těžko dostává ven .

5 silluety | Web | 16. february 2015 at 15:46 | React

Twl.. takových příběhů je strašně moc :/ ani nevíš jak se to stane, ale ze dne na den se změníš. Takový lidi, co si s lidmi jenom hrají jsou fakt neskuteční kokoti x_x naliskat těm kreténům!
a to, že rodiče jsou takový piče x_x v tvém případě máma x_x též jim naliskat x_x
ale zas černá je vážně pěkná barva :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama