Mali ste už taký ten pocit, že nič iné ako odísť preč z meta/dediny a nikdy sa nevrátiť? Vypadnúť od všetkého a všetkých? Sprostý pocit, ale je tak lakavý.
Chcem zmiznúť, stratiť sa z očí a tým sa ukryť pred všetkými narážkami, bolesťami, strachom.
Žiť v krajine, kde ma nikto nepozná, nerieši ako vyzerám, čo nosím a ako sa správam - chcem pokoj a byť chvílu sama.
Niekedy som bola šťastná, milá a vždy dobré naladená, zmenila som sa, zmenili ma ludia, spomienky, chyby a skúseností.
Niekedy si želám, aby som sa k tomu vrátila a bola znova šťastná, je to kurva ťažké.
Help.


Comments
chápem ten pocit, aj ja som to tak mávala, chcela som itiecť pred problémami. no potom som si pomyslela, že som zrejme zbabelá a snažila sa postaviť sa im čelom. myslím že to fungovalo.
a nikdy nedovoľ aby ťa zmenili tí nesprávni ľudia. ^u^
pravdou je, že před tímhle nemůžeš utýct. je jedno, jestli odjedeš někam daleko nebo se jen začneš bavit s jinejma lidma. nakonec se to vrátí do starejch kolejí, protože to prostě musíš najít v sobě. ani tady se nemusíš starat o to, jak vypadáš, ani tady se nemusíš nikomu zavděčovat a tak dál. jen to chce najít v sobě tu odvahu :)
Och, ani nevieš ako často chcem odísť z mojej dediny. Všetkých milovaných ľudí, s ktorými by som si rozumela najviac na svete mám kdesi ďaleko a ja som tu sama len s malou hŕstkou ľudí, ktorí ma ako tak držia pri živote :/
Inak, super blog ;)