Utekala som. Musela som byť čo najrýchlejšia, aby som utiekla. V hlave som si opakovala, že musím ísť až na pokraj síl, musím to zvládnuť!
Počula som za sebou kroky, dobiehajú ma. Okamžite som nohy zatiahla do pravej strany, bola tma, nemali by ma vidieť. Na chvíľu som zastavila, oprela sa o stenu a snažila sa nadýchnuť. Na tej istej križovatke zastavili aj oni. ,,Tá suka môže byť kdekoľvek, čo teraz? Nepočujem ju!" zvrieskol jeden z nich. Vysoký, slizký, odporný chlap - vodca dvojčlenného gangu. Rozvedený hajzel, ktorý si neváži žiadnú ženu, či dieťa. Ubližuje a ponížuje každú, cíti sa úžasne, keď má moc nad nežným pohlavým, je to obyčajná handra. Ten druhý chlap je nižší a menej obratný ako jeho nadriadený. Vidno, že má menej skúseností, no tiež je to zákerný chlap, ktorý dokáže ublížiť možno dvojnásobne ako jeho vodca.
Počula som, že sa vybrali mojou cestou, snažila som sa skryť za veľký kontajner modrej farby. Dúfala som, že ma nenájdú. Akurát tam svietila pouličná lampa - dnes mám šťastie na rozdávanie.
Zastali.
,,Ale Jano, určite už odišla, prečo by tu ostávala, keď vie, že ju hľadáme? Je síce nízka, slabá a chudá na kosť, ale nie je hlúpa," povedal ten nižší chlap. Svojským spôsobom som mu bola vďačná, už len aby to ten druhý nezobral na ľahkú váhu a poslúchol ho. Tep sa mi zvyšoval, ruky sa mi triasli ako osiky. ,,Hlupák, nemôžeš si byť istý! Bežala už skoro pol hodinu, myslíš, že tá mrcha sa nepotrebovala nadýchnuť?" po tejto otázke začal prevracať všetky krabice, ktoré tam boli. Nevedela som, čo teraz robiť. Mysli, mysli.
Potichu som si ľahla na zem a snažila sa vtlačiť pod kontajner. Modlila som sa, aby som bola teraz neviditeľná, nech ma nenájde Bože prosím. Otvoril kontajner. ,,Vylez ty suka! Myslíš si, že som taký sprostý, že neviem o tom, že sa tu skrývaš? Si slabá a hlúpa, ďalej by si nešla," uchechtol sa. Bože prosím, nech ma tu nevidí.
Zistil, že v kontajneri nie som, zoskočil z neho a šiel poza neho. ,,Kde si dopekla?!" zvrieskol. Zadržala som dych aj slzy, ktoré sa mi vybrali po líciach dolu. Bála som sa.
pred dvoma dňami
Vrazil mi facku. Moje okuliare leteli cez polovicu tejto zatuchnutej pivnice. Ruky, ktoré som mala zviazane za chrbtom sa mi triasli, chcela som odísť, chcela som ísť domov. Odtlačok dlane, ktorou mi strelil, mi nechala na tvári červený fľak, ktorý neuveriteľne štípal, z očí mi vytriskli slzy, kričala som, plakala. ,,Nezjap ty suka, drž tu svoju hubu!" zasyčal mi rovno do tváre a jeho nehutná slina mi pristála na čele. Prerývane som dýchala, potrebovala som sa upokojiť, no nešlo to.
,,Čo odo mňa chcete?" opýtala som sa vydesene.
Uchechtol sa.
_______________________________________________________________________________________________________
Nooo, henten príbeh SAVE ME, som vymazala, nepáčil sa mi.. napísala som prvú časť, nového príbehu - čítajte, komentujte, dúfam že sa vám zapáči. :-)


Comments
Normálně povídky nečtu , ale něco mě donutilo si tohle přečíst a rozhodně toho nelituju ! :)
Je to moc dobře a napínavě napsaný :33
Bože tak tohle je dokonalý :O :3 rozhodně čtu dál :3 je to dokonalý :)
jinak máš dost dobrej hudební styl :) inekafe, five finger death punch a bring me the horizon :3 do affs tě rozhodně beru :) a moc pěknej desing :))
veľmi sa mi to páči :) teším sa ako k tomu napíšeš pokračovanie, zatiaľ ti to ide mrte dobre :3
ako ja by som tú jebačku aj bola schopná rozpísať ale nejakí moji čitatelia by to možno psychycky nezvládli
som rada, tvoj blog je uplne super :)