Poznáte ten pocit?
Sedíte na zemi, v tme, so smutnými pesničkami a premýšľate, čo ste urobili zle, nenávidte každý kúsok svojho tela a chcete byť aspoň na jeden jedný deň niekym iným? Nie? Máte šťastie.
Každý deň po nociach plačem a snažím sa nájsť jediný plamienok v mojom živote, ktorý mi posvieti na moju
Sedíte na zemi, v tme, so smutnými pesničkami a premýšľate, čo ste urobili zle, nenávidte každý kúsok svojho tela a chcete byť aspoň na jeden jedný deň niekym iným? Nie? Máte šťastie.
Každý deň po nociach plačem a snažím sa nájsť jediný plamienok v mojom živote, ktorý mi posvieti na moju
cestu životom, pretože moja duša ju nevidí. 
Je to tak kurva ťažké predstierať, že ma nič netrápi a pritom by som najviac dokázala kričať a povedať všetkým ako nenávidím ich a celý tento svet, avšak jediné čo môžem, je ticho trpieť, pretože svojími citovými výlevmi, by som maximálne pobúrila celú túto komunitu ľudí a bola by som jeden z bláznov, outsiderov, psychošov a ďalšie kvantum iných narušených ľudí.

Je to tak kurva ťažké predstierať, že ma nič netrápi a pritom by som najviac dokázala kričať a povedať všetkým ako nenávidím ich a celý tento svet, avšak jediné čo môžem, je ticho trpieť, pretože svojími citovými výlevmi, by som maximálne pobúrila celú túto komunitu ľudí a bola by som jeden z bláznov, outsiderov, psychošov a ďalšie kvantum iných narušených ľudí.
Áno, mala by som ísť za svojim, nepočúvať iných, ale jednoducho to občas nejde, nie som na to stvorená.
Miliónkrát som sa snažila byť šťastná, byť svoja, byť taká akou v skutočnosti chcem byť - miliónkrát som padla a nevedela sa postaviť, neviem ako to mám urobiť, neviem ako sa mám vybrať cestou, po ktorej chcem kráčať - nezvládam seba, svoj život, nezvládam nič.
táto pesnička má toľko spomienok, že len ju zapnem a už plačem, ach.

