
,,Ty nevychovaná hlupaňa! Doma nič nerobíš, režeš sa a tu sa vláčiš s dákym faganom?!" vyštekla po mne mama. Pod sekundou som mala oči zaliate slzami. Taká hanba. Ruky sa mi triasli, srdce búšilo o sto šesť. Neudržala som sa. ,,A ty?! Ty nič iné nerobíš len slopeš! Od rána do večera po celý môj život! Prídem domov unavená, buď sedíš ožratá na gauči a diktuješ čo mám robiť alebo nie si doma vôbec! Nikdy ti na mne nezáležalo, stále ti bol ten debilný alkohol prednejší! Nenávidím ťa!" skríkla som a s plačom som sa rozbehla preč.
,,Eddie!! Počkaj!" kričal za mnou Mitch. Zastavila som, zatočila sa mi v hlave a padla som na zem. Kolena som si skrčila až k brade. Kľakol si ku mne a objal ma. Plakala som mu na hrudi a krčila tričko. Nemohla som prestať. Doma sa ku mne správala normálne a pred celou dedinou mi urobí takú scénu, kde ma znemožní úplne.
,,Neplač už prosím," trochu ma od seba odtiahol, upravil vlasy a zotrel slzy. ,,Už to psychicky nezvládam. Nevládzem už. Nemám nikoho. Nikoho," hlas sa mi zlomil a slzy sa mi znova valili po lícach. ,,Pšššt," zaboril ruku do mojich vlasov a pritiahol si ma k sebe viac. Oproti nemu som bola len maličkým mravčekom.
,,Som v pohode, môžeme ísť, prepáč. Nemyslela som, že to tak skončí," utrela som si slzy, opravila sa trochu a zapozerala sa do neba. Ách Bože, prečo si ma stvoril ako osobu a nie ako vtáka, ktorý uletí preč? Ktorý letí do neskutočných výšok a nepozná realitu?
,,Vždy som chcel vedieť lietať. Možno aj to je dôvod, prečo chcem byť pilotom," usmial sa na mňa a tiež sa zapozeral do neba. ,,Chcem utiecť, ale nemám kam," priznala som mu, to čo som nepriznala ani Mandy. Ten chlapec so mnou robí divy. ,,Mal by som jeden nápad, ale musíš fakt chcieť odísť." ,,CHCEM!" ,,Študujem výšku v New Yorku, poď so mnou. Mám tam byt, budeš so mnou, nemáš sa čoho báť," usmial sa na mňa. Mám mu veriť?
,,Vždy som chcel vedieť lietať. Možno aj to je dôvod, prečo chcem byť pilotom," usmial sa na mňa a tiež sa zapozeral do neba. ,,Chcem utiecť, ale nemám kam," priznala som mu, to čo som nepriznala ani Mandy. Ten chlapec so mnou robí divy. ,,Mal by som jeden nápad, ale musíš fakt chcieť odísť." ,,CHCEM!" ,,Študujem výšku v New Yorku, poď so mnou. Mám tam byt, budeš so mnou, nemáš sa čoho báť," usmial sa na mňa. Mám mu veriť?
,,Kedy odchádzaš?" ,,Počkaj, nechodíš náhodou ešte do školy?" ,,No, už mam maturitu za sebou." ,,Ako to, že máš 18?" ,,No lebo o týždeň budem mať 19," pozrela som sa do zeme. ,,Wau, tak to je super, robíš aj oslavu?" ,,Ja narodeniny neoslavujem už pár rokov," pousmiala som sa a kopala som do kamienka ďalej. ,,Ako je to možné?" ,,Na čo? Nemám ani kamarátov, s ktorými by som to oslávila a ani rodinu a nikoho, vieš. To je jedno, takže môžem ti otravovať život?" usmiala som sa. ,,Vieš, keďže je leto, tak školu nemám, zaiste, chcel som ostať tu, ale ak chceš odísť, môžeme aj hneď." ,,Prečo to robíš?" ,,Lebo, ty si proste iná. Ja viem, poznám ťa sotva pár hodín, ale...z teba vyžaruje niečo, čo vôbec neviem popísať. Nie si vôbec namyslená, prežila si si toho viac ako dosť. Páčiš sa mi," pozrel sa na mňa. Pevný pohľad. Och, je tak krásny.
,,Za pokus to stojí," usmiala som sa, ,,ale ak chceš ostať tu, tak ja počkám, pokiaľ nebudeš chcieť odísť, vydržala som tu 18 rokov, vydržím ešte pár mesiacov." ,,Si zlatá, veď zatiaľ môžeš prespávať u nás, teda u Mandy." Nereagovala som na to, len som sa usmiala.
Prečo mám pocit, že on vo mne prebudí niečo, čo som dlho hľadala? Ale nepoznám ho, mám tých pár mesiacov na to, aby som sa o ňom dozvedela všetko. Od obľúbenej farby, po ten najtajnejší sen.
PREDCHÁDZAJÚCI DIEL X NASLEDUJÚCI DIEL



Comments
Ta hádka s mamkou na začátku:( Jinak líí se mi to Mitch je zajimavý :)